Etika vo svete počítačov

 

Autorský zákon

Pri práci na počítači používame rôzne programy. Každý z nich je podľa našich zákonov dielo, rovnako ako kniha, obraz, socha alebo hudba. Autora programu chráni autorský zákon, ktorý určuje jeho práva a povinnosti. Podľa autorského zákona je právom autora rozhodovať o tom, ako sa bude jeho dielo používať alebo šíriť. Napriek tomu, že v digitálnom tvare si program alebo hudbu skopírujeme ľahšie než napríklad vytlačenú knihu, v oboch prípadoch porušujeme zákon. Zvyčajne si potrebné veci ideme kúpiť do obchodu, tam nájdeme veľa rovnakých kusov toho istého tovaru. Je zrejmé, že na výrobu každého kusu sa spotreboval materiál a bola vynaložená práca. Vyrobiť mnoho „kópii“ určitého tovaru nie je také ľahké ako vytvoriť rovnaký počet kópii údajov alebo programov. To však neznamená, že autori programov na ich vytvorenie nevynaložili veľké náklady a námahu. Podľa zákona teda treba za používanie ich diela zaplatiť. Najbežnejší spôsob je, že si ich tovar kúpime, alebo to môže byť aj forma prenájmu.

Keď si od známeho kopírujeme hudbu, video alebo čokoľvek iné, aby sme ju mohli doma používať, porušujeme zákon a dokonca môže ísť o trestný čin. Keď si kupujeme počítač, mali by sme sa uistiť, že software, ktorý je na ňom už nainštalovaný, nie je kradnutý. Rovnako ako nekradneme veci, nekradnime ani software.

 

Business Software Aliance (BSA), medzinárodné združenie popredných softwarových výrobcov pre ochranu výrobcov počítačových programov pred nelegálnym používaním ich produktov. Členmi BSA v Európe sú Autodesk, Adobe, APP Group, Bentley Systems, Microsoft, Novell, SCO...

BSA predpokladá, že približne 90% softwaru požívaného na Slovensku je nelegálneho pôvodu (pre porovnanie v Českej republike je to 86% a v Maďarsku 87%). Európsky priemer sa pohybuje okolo 61%.

 

 

Licencia, multilicencia

Ak si kúpime počítačový program, jeho súčasťou je aj licenčná zmluva, ktorá stanovuje podmienky, za akých ho môžeme používať. Ak tieto podmienky dodržiavame, hovoríme, že máme legálny software. Licenčná zmluva zvyčajne stanovuje, že zakúpený program nemôžeme používať súčasne na viacerých počítačoch. V prípade, že program chceme používať napríklad v počítačovej učebni alebo vo viacerých kanceláriách firmy, musíme si zakúpiť väčší počet programov alebo multilicenciu. Tá určuje počet, na koľkých počítačoch sa môže určitý program používať alebo miesto, napríklad v celej škole. Osobitná skupina sú školské alebo študentské licencie. Obyčajne sú oveľa lacnejšie, ale zakazujú používanie príslušného programu na komerčné účely, čiže s pomocou programu s takouto licenciou nemôžeme vytvoriť produkt, ktorý by sa následne predával.

 

Beta verzie

Skúšobné verzie. Väčšinou umožňujú úplne plnohodnotnú prácu vrátane ukladania a tlače, ale len počas istého času. Po uplynutí tejto doby sa už program nedá spustiť ani znovu nainštalovať.

 

Demoverzie

Sú programy, ktoré majú zablokované niektoré funkcie, často ukladanie na disk a tlač. Sú dostupné zdarma alebo sú dodávané za poplatok za CD. Môžeme si vyskúšať funkčnosť programu, jeho ovládanie atď. a máme teda možnosť rozhodnúť sa, či daný program zakúpime alebo nie.

 

Shareware

Môžeme ho nainštalovať, pracovať s ním a po určitej dobe sa musíme rozhodnúť, či chceme program ďalej používať. Ak áno sme povinný zaplatiť autorovi tzv. registračný poplatok. Autor nám potom zväčša pošle stručný manuál, prípadne novšiu verziu programu, ak existuje.

 

Freeware

Voľné produkty. Program môžeme používať a rozširovať zdarma, ale nie je dovolené šíriť ho s cieľom zisku. autorské práva prináležia autorovi, nie je dovolené bez súhlasu autora meniť programový kód produktu, alebo ho upravovať pre komerčné účely.

 

Public domain

Programy k voľnému používaniu. Tieto programy je možné používať, voľne šíriť aj upravovať. Autori sa vzdávajú niektorých svojich práv k programu a nechajú používateľa narábať s ním podľa ľubovôle.

 

Zodpovednosť

O zodpovednosti v súvislosti s počítačmi sa dá uvažovať z pohľadu používateľov počítačových programov aj z pohľadu ich tvorcov.

 

Mnohokrát sa stáva, že špeciálna skupina požívateľov sa snaží využiť nedostatky v práci programátorov a iných používateľov a svojou činnosťou často spôsobujú úmyselné škody. Typickým príkladom sú prieniky do počítačov nejakej významnej inštitúcie (banky poisťovne, ministerstvá obrany...), niekedy ide aj o odcudzenie alebo zmenu údajov, ktoré sú v počítačoch uložené. Často na vykonanie podobných činností nemusí mať používateľ žiadne špeciálne vedomosti, pretože potrebné programy sú aj s návodom na použitie prístupné na Internete.

 

Zodpovednosť tvorcov programov je zrejmá v prípadoch známych počítačových vírusov, alebo už spomínaných programov na prieniky do počítačov. Ale týka sa to aj ostatných programátorov. Podobne ako majú inžinieri zodpovednosť napr. za most alebo vežu, ktorú postavia aj programátori zodpovedajú za veľa. Ich produkty riadia let lietadiel, technologické procesy v továrňach, zdravotné prístroje...Chyba v programe nesmie spôsobiť materiálne škody, zranenia alebo dokonca smrť ľudí.